Cieľ je cesta…
Moja cesta od prvého behu až k maratónu odzrkadľuje moju cestu životom za posledné 2 roky. Či už ide o šport, prácu alebo podnikanie, jedno som si uvedomil: „Nemôžeš očakávať výsledky, ak tvoj tréning a tvoje aktivity nie sú prispôsobené k dosiahnutiu daného cieľa.“
Beh začal tvoriť súčasť môjho aktívneho športového života až v roku 2016, kde túto vášeň odštartovala pol-maratónska štafeta (4 x 5 km). Ani som si neuvedomil, čo tento malý „bežík“ vo mne vyvolá. Každý začiatok je ťažký vo všetkých oblastiach života. Tak to bolo aj pri behu. Po dobehnutí môjho prvého súťažného behu, už spomínanej štafety, sa vo mne prebudila vášeň a taktiež moje ciele sa začali v tomto športe zvyšovať.
Prišlo u mňa rozhodnutie o absolvovaní pol-maratónu ( 21,1 km) v priebehu 3 mesiacov. Bol som súčasťou kolektívu, ktorý sa na pol-maratón aj maratón už pripravoval a tak som sa aj ja pridal do rozbehnutého tréningového plánu. Ako spomínam aj v úvode mojej stránky, taktiež sme ako tím využili rady a skúsenosti odborníkov v oblastiach stravy, tréningu, fyzickej prípravy a regenerácie. Bez ich rád by som sa nepúšťal bezhlavo do podobných vytrvalostných pretekov. Po tvrdej príprave som úspešne zvládol aj pol-maratón.
Ja som veľmi cieľavedomý a súťaživý človek. Čo si myslíte, aká otázka mi napadla pár dní po pol-maratóne? Kedy absolvujem celý maratón (42,195 km)? Je to v mojich silách? Dokážem to?
Toto sú otázky mňa a taktiež mnohých ľudí pred bránami rozhodnutí nielen v oblasti športu, ale aj v pracovnom či súkromnom živote. Jeden človek mi raz povedal:
„Dokážeš všetko, čo budeš chcieť.“ Táto veta ovplyvnila moje rozhodnutie reálne odbehnúť maratón. Myslím si, že keby som sa nezúčastnil prednášky tohto človeka v ten deň , dnes nepíšem tento článok…
Po skúsenostiach z pol-maratónu som si bol vedomý, že tréning musí byť dlhodobý a pravidelný. Stanovil som si 9 mesačnú prípravu na odbehnutie maratónu, s tým že po 4 mesiacoch odbehnem ešte jeden pol-maratón. To som aj splnil. Počas tejto 9 mesačnej cesty tréningom prišli rôzne zranenia, aj dobré aj zlé obdobia, úspechy aj pády či už v práci alebo v podnikaní, ale beh bol priam stvorený na čistenie tohto všetkého v mojej mysli.
Počas behu premýšľam nad svojím životom, prácou, podnikaním, nad vzťahmi, nad mojím napredovaním a motivovaním seba samého to dokázať. Nie dokázať to dakomu inému, ale sebe samému, že viem prekonať vlastné JA, aj keď telo hovorí NIE.
Po 9 mesačnej príprave som úspešne odbehol maratón, aj napriek rôznym „krízam“ na trati, ktoré ale zažíva každý bežec. Preto je maratón krásny. Nikdy neviete naplánovať, čo sa stane počas tých 42 kilometrov a nikdy nie je dopredu nič jasné aj posledných 5 kilometrov pred cieľom. Telo sa začne brániť rôznymi spôsobmi – kŕče v nohách, stŕpnuté ruky, tvár a vyčerpanie. Ale nebyť toho 9 mesačného tréningového plánu, tak pri prvom vzdore tela by som to vzdal.
Čo mi dal beh:
- poznanie seba samého – keď telo nemôže, hlava vie ešte urobiť zázraky a telo sa prispôsobí,
- zistenie, že všetko sa dá dosiahnuť – je to len o prioritách, návykoch a nastavení mysle,
- podnikanie – možnosť tvoriť vlastnú značku,
- nových kolegov – som súčasťou skvelého tímu ľudí s rovnakými hodnotami,
- myšlienky a nápady do súkromného či pracovného života,
- kontakty – obchodných partnerov a klientov,
- víziu do budúcnosti – žiť život inak ako doposiaľ.
Po dosiahnutí tohto pre mňa veľmi dôležitého míľnika som si uvedomil, že ten pocit v cieli je fantastický, ale tá cesta od prípravy až po finiš je ešte krajšia, pretože bola náročnejšia. Cieľ je len „sladkou čerešničkou na torte“ po náročnej ceste plnej bolesti a únavy v tréningu. A takto je to aj v živote. Človek má očakávania dosiahnuť úspech, ale ak ho dosiahne, si to ani neuvedomí, pretože tá cesta bola krajšia ako ten vrchol.
Otázka znie: „je tento pomyselný vrchol vlastne koniec?“
Beh je ako život. Ak si nenaplánuješ kam bežíš, aj tvoj život bude len jeden veľký chaos, v ktorom sa ani ty sám nevyznáš.