Aká je cena za istotu?

„Nechcem prísť o svoje úspory a preto mám radšej peniaze uložené na bankovom účte. To, čo si ušetrím, to mi tam aj zostane. Mám radšej istotu. “
Tieto slová sú najčastejšími odpoveďami ľudí, ktorí nemajú radi riziko a majú strach, že prídu o svoje peniaze.
Je to ale správne riešenie? Čo môže ovplyvniť výšku našich úspor?  Je to inflácia.

Povedzme si najprv, čo je to vôbec inflácia. Inflácia je definovaná ako nárast spotrebiteľských cien za dané časové obdobie. V praxi sa prejavuje rastom cien tovarov či služieb.
Má negatívny dopad na úspory a vždy ich znehodnocuje. Preto má pochopenie inflácie, znalosť historických údajov vývoja inflácie a znalosť trendov význam pre každého z nás.

Aká bola inflácia na Slovensku za posledných 30 rokov?

Zdroj: https://slovak.statistics.sk

Podľa tabuľky inflácie na Slovensku je priemerná ročná inflácia za obdobie 30 rokov na úrovni 7,37%, za obdobie 20 rokov je priemer na úrovni 3,41% ročne. Za posledné 3 roky je priemerná inflácia na Slovensku na úrovni 2,17% ročne . Čo to znamená pre naše úspory?
Na základe tabuľky nižšie môžeme vidieť vplyv inflácie na sumu 100 € uloženú v banke bez žiadneho úroku.

Za 5 rokov pri priemernej 3% inflácii hodnota 100€ je na úrovni 86,26 €, na úrovni 74,41€ za 10 rokov a skoro na polovičnej úrovni 55,37 € za 20 rokov. Ako som už spomínal na základe historických dát z minulosti, keď za obdobie 20 rokov bola priemerná ročná inflácia na SR nad 3%, tak môžeme tvrdiť, že inflácia je istota.

Príklad: Aká je cena za istotu pri výške úspory 5 000€ za obdobie 5 rokov pri priemernej inflácii 3% ročne?
V tomto prípade by bola reálna hodnota sumy 5 000€ za 5 rokov na úrovni zaokrúhlene 4 300 €.
V praxi to znamená, že síce na účte nám svieti hodnota 5 000€ (nominálna hodnota), ale za 5 rokov si za tú sumu kúpime tovary a služby v hodnote 4 300€, tým pádom si kúpime toho menej. V tomto prípade hovoríme o strate až 700 € za 5 rokov a toľko nás stojí CENA ZA ISTOTU. 

Inflácia je základný makroekonomický ukazovateľ, ktorý je základom aj finančnej gramotnosti. Verejnosť jej cenu nevníma, pretože je skrytá (ako som uviedol vyššie). Na účte máme síce rovnakú sumu, ale pri spotrebe si budeme môcť za ňu kúpiť menej.

Uvádzam na zamyslenie pár praktických príkladov tovarov a služieb, ktoré využíva každý z nás, a na ktorých si môžeme uvedomiť danú infláciu v praxi a skúste si sami odpovedať, aká je ich cena dnes v porovnaní s minulosťou:
– kopček zmrzliny,
– lístok do kina,
– kaderník….

Na záver chcem len dodať, že je potrebné si uvedomiť, že naše úspory v dôsledku inflácie časom strácajú na hodnote a preto ak máme zabezpečenú dostatočnú krátkodobú rezervu (3-6 mesačných výdavkov) a neplánujeme v blízkej budúcnosti väčšiu investíciu, tak je potrebné využiť kombináciu takých finančných produktov, ktoré pokryjú svojim úročením minimálne infláciu.
V prípade ak sa potrebujete poradiť na túto tému, neváhajte ma kontaktovať.